,,Pozri sa na seba! Pretože neješ lepok, potratíš dieťa, keď budeš tehotná! Si anorektička! To, čo robíš je v rozpore so zdravým zmýšľaním. Nelieč samú seba, nemáš na to vzdelanie!“
Je vám to povedomé?
Presne s týmito slovami ma v januári roku 2017 vyprevadila moja obvodná lekárka zo svojej ambulancie, keď som k nej išla pre výmenný lístok ku krčnému lekárovi. Bolelo ma šialene hrdlo a cítila som sa tak nesmierne vyčerpaná, že som nemohla prehltnúť a nieto jej ešte kontrovať. Prichádzala som s bolesťou hrdla a odchádzala som s diagnózou anorektičky, ktorá tým, že nekonzumuje pšenicu a pšeničný lepok ohrozí raz v budúcnosti zdravie svojho dieťaťa.
Tie slová vo mne dlho rezonovali a dlho som premýšľala nad tým, čo sa vlastne deje s našim telom, keď konzumujeme niečo, čo nám škodí. Tí šťastnejší o svojej intolerancii vedia, sledujú si príznaky a vedia, že keď prestanú konzumovať danú potravinu, zdravotný stav sa im zlepší. Horšie sú na tom tí, ktorí nevedia, prečo sa im zdravotný stav horší a čo vlastne stojí za ich problémom.
Moju lekárku zaujímalo to, ako vyzerám, nezaujímalo ju ako nutrične nahrádzam jednotlivé potraviny a nezaujímalo ju ani, že za jednou z možných príčin neplodností a samovoľných potratov, môže stáť práve potravinová intolerancia a áno aj konzumácia modernej pšenice siatej.
Je škodlivý lepok alebo pšenica?
V čase keď píšem tento článok nedodržujem úplne striktnú bezlepkovú diétu, bolo v mojom živote obdobie.
Na otázku prečo by som sa práve týmto potravinám mala vyhýbať mi odpovedal v roku 2016 test potravinových intolerancii, ktorý mi zaznamenal zvýšenú hodnotu protilátok na pšenicu, jačmeň a gliadín (proteín obsiahnutý v pšeničných klíčkoch). Jednalo sa o nameranej hladiny IgG protilátok (teda intoleranciu, nie alergie).
Na to aby ste vylúčili pšenicu z jedálnička nemusíte byť celiatik ale môžete mať non-celiakálnu senzitivitu na lepok.
To ma práve inšpirovalo pomáhať druhým nájsť si nový spôsob stravovania a ukazovať aj druhú stranu mince. Nepaušalizovať a neoznačovať lepok za univerzálneho škodcu. Na samotných konzultáciách po zaslaní reportu od klientov často zisťujem, že mnohým neškodí samotný lepok, ktorý je dnes démonizovaný, ale skôr pšenica a jačmeň pre postrekovanie pesticídmi. Lenže, tým sa už nik viac nezaoberá.
Iba preto, že si žena svoje jedlo starostlivo vyberá a má problém pribrať, neznamená to, že je anorektička.
Moju obvodnú lekárku naštvalo to, ako som vyzerala. Naozaj, nech jem čokoľvek a verte mi, nejem toho málo, mám problém pribrať. Je to len jeden z mnohých ďalších príznakov potravinovej intolerancie. Tých anorektičiek som sa v puberte napočúvala…
Trvalo mi však dlho, kým som prehltla slová mojej obvodnej lekárky, človeka, ktorý sa má o svojho pacienta zaujímať a načúvať mu. Prirodzene dlho ma hlodalo nepochopenie a bodavé slová, ktoré sa mi priam zarývali pod kožu. Prijala som však skutočnosť, ktorú mi povedala.
Nie som lekár… Ale vedome som dovolila strave, aby sa stala mojím liekom.
Keby som však v roku 2008 vedela to, čo viem dnes, nemusela by som 5 rokov užívať kortikoidy a zaťažiť si tak svoju pečeň. Nemusela by som absolvovať 3 otrasné kolonoskopické vyšetrenia, pri ktorých som ani nebola uspaná a nemusela by som chodiť z jednej ambulancie do druhej, aby sa v roku 2016 u terapeutky Alternatívnej medicíny prišlo na to, že za mojimi zdravotnými problémami stoja potravinové intolerancie, ktoré mi lekári nevedeli zistiť.
Ťažko sa to vysvetľuje tým, ktorých sa problém priamo netýka. A obzvlášť ťažko sa to vysvetľuje niektorým ľuďom v bielych plášťoch, ktorí stratili náhľad, pokoru a empatiu a pozerajú na človeka ako na chodiaci biznis.
Samozrejme, nehádžem všetkých do jedného vreca!
Pokiaľ lekár dokáže včas a správne vyhodnotiť náš zdravotný stav, zaujíma sa o to, prečo sa cítime tak, ako sa cítime a nepotláča naše príznaky liekmi, je to človek so srdcom na správnom mieste. Zaráža ma však skutočnosť, akou sa pristupuje k ľuďom, ktorí odmietnu štandardnú liečbu a zaujímajú sa o svoje zdravie a telo viac, než iní a pýtajú sa, akou inou alternatívnou formou nahradiť lieky. V očiach viacerých lekárov som aj ja tou čiernou ovcou, ktorá si dovolila zobrať zdravie do svojich rúk a nespoliehať sa na farmaceutický priemysel.
Nikdy nezabudnem na pohľady mojej obvodnej lekárky, ktorej som priniesla výsledný report potravinových intolerancii a vypočula som si ako hazardujem so svojim zdravím. Pohľad, ktorým sa snažila preskúmať môj duševný stav a röntgenovala ma očami od hlavy až k pätám, až napokon vyhlásila: Keď nebudeš jesť lepok a budeš tehotná, potratíš! Si príliš chudá!
Nikto vám však už nepovie, že pokiaľ do tela neustále dodávate škodlivinu, váš organizmus si ako obranu začne vytvárať protilátky. Často v takýchto prípadoch dochádza k samovoľným potratom, pretože organizmus v tomto útočnom režime klasifikuje plod ako cudzie teleso, ktoré sa snaží z tela von vypudiť.
Práve vďaka vysadeniu lepku, kravského, ovčieho, kozieho mlieka, vajíčok a ďalších potravín, ktoré mi škodili sa mi podarilo dať si do poriadku imunitu a zbaviť sa ekzému, ktorý ma sprevádzal od roku 2008. Robím to preto, že pozorujem svoje telo a viem, čo mu robí dobre.
Mrzí ma však skutočnosť, že tak málo diskutovaná téma, akou je potravinová intolerancia stojí za viacerými zdravotnými diagnózami akými sú napr. migrény, ekzémy, hyperaktivita, syndróm dráždivého čreva a i., ktoré ale podľa niektorých odborníkov nemajú súvis s potravinovými intoleranciami. Pokiaľ by ste chceli vedieť, ako sa úspešne zbavila ekzému ja, stiahnite si môj ebook Zbavená ekzému pomocou stravy, kde popisujem do detailov svoj príbeh, ktorý dnes inšpiruje mnohých ďalších na ich ceste.
Nevypínajte alarm, keď sa vám telo snaží niečo povedať
Niekedy by som chcela vrátiť čas a mať tie skúsenosti, čo mám teraz.
Pýtate sa, čo by som urobila inak?
❤ Bola by som k sebe láskavejšia a pozornejšia.
❤ Nehnevala by som sa na svoj ekzém a svoje telo, ale brala by som ho ako hlas niekoho, kto chce byť vypočutý, ale nevie hovoriť. Vie iba posielať signály.
❤ Študovala by som si viac informácii o možných príčinách, a sledovala by som viac svoje telo ako reaguje na stravu.
Čas však vrátiť neviem. Viem len, že už by som si nevyberala tú ľahšiu cesta, kde by som svoje telo umlčala kortikoidmi. Pretože viem, že keď budem staršia, moje telo by tu nebolo pre mňa, tak ako som ja v mladosti tu nebola pre neho. Čas vrátiť neviem, viem sa však poučiť z chýb a nezačať so zmenami zajtra, ale dnes.
Nie ste povinní sa nikomu zodpovedať za to, čo robíte, aj keď vaše okolie možno vyžaduje odpoveď. Lenže neexistuje univerzálna cesta pre každého a to, čo môže jednému robiť dobre, druhého môže naopak zraňovať a ubližovať mu.
Vaše telo si však zaslúži, aby ste mu venovali pozornosť, milovali a vnímali ho, aj keď vám ostatní budú tvrdiť niečo iné. Ale oni nezažili to, čo vy, pretože žijú iný príbeh.
Prajem vám, aby ste s radosťou prežívali každý jeden deň s vedomím, že počúvať vlastné telo je lepšia investícia, než ho slepo umlčať liekmi.
Doplnenie 28.10.2024
V roku 2020 som po očiste pečene 3:6:9 podľa Anthonyho Williama >>> otehotnela a v roku 2021 porodila zdravého syna. Celý čas som dodržiavala eliminačnú diétu a dojčila som takmer dva roky. Pokiaľ je eliminačná diéta správne pochopená, je veľmi prínosná.
Som žena, manželka, mama a certifikovaná výživová poradkyňa. Od roku 2018 pomáham ľuďom nájsť si nový spôsob stravovania pri potravinových intoleranciách.
Moja vlastná cesta zbavenia sa ekzému pomocou stravy ma inšpirovala v hľadaní hlbších súvislostí medzi jedlom, našimi emóciami a zdravotnými problémami. Z osobnej skúsenosti viem, že to nie je iba o strave, ale aj o našom vlastnom nastavení a postojoch, ktoré nás často brzdia od možnosti uzdraviť sa. Som autorka knihy Z lásky k vlastnému telu – dovoľte jedlu stať sa vaším liekom >>>, ktorá ukazuje spôsoby ako vnímať svoje telo a dopomôcť si stravou k lepšiemu spôsobu stravovania.
Dnes inšpirujem ľudí prostredníctvom môjho blogu, knihy, e-bookov, videí a poradenstva >>>. Delím sa o svoje skúsenosti, aby každý mohol dovoliť jedlu stať sa jeho liekom. ich ceste za zmenou stravovania.
