Ako malé dievča som snívala o mužovi, ktorý mi bude variť. Ktorý si vezme zásteru a bude sa činiť v kuchyni. Úprimne, nikdy nebol môj sen každodenne stáť hodiny za sporákom a niečo pripravovať. Odjakživa som vynikala umeleckým nadaním, ktoré vo voľnom čase naďalej využívam.
Už od útleho detstva som sa totiž považovala za kreatívneho človeka, ktorý bral jedenie za akúsi nevyhnutnosť, pri ktorej sa nerozdávajú úsmevy. Keďže pochádzam z päťčlennej rodiny, určite tomu prispel faktor výchovy, kedy som moju mamu videla za sporákom takmer permanentne a otec bol ten, ktorý prinášal peniaze do domácnosti.
Chcela som to inak. Možno z akejsi pohodlnosti a aj pocitu, že mne sa variť nechcelo. A možno aj preto, že ako mnohým ženám aj mne sa vždy mi páčili muži, ktorí vedeli variť 🙂
Vitaj, potravinová intolerancia!
Asi nemusím rozpovedať bližšie svoj príbeh a poukázať na to, že moje detské sny sa akosi nenaplnili. A ja som sa po vzore, ktorý som doma denne videla, stala tou, ktorá pomaly každý deň varí.
Vraj to, čo vyžarujeme, to si do života nevedome priťahujeme. Nebudem tu teraz rozoberať karmické väzby, ktoré sa istým spôsobom museli naplniť, aby som stretla muža svojich snov, po ktorého boku žijem.
Bolo v mojom živote aj obdobie, kedy som smerovala otázku k najvyššej bytosti a nechápavo som sa pýtala:
Tak, ale kde je tá povestná spravodlivosť? Ako to, že on môže jesť všetko a nič mu nie je? Prečo ja nie som na tom rovnako? Prečo ja som tá, čo má 32 potravinových intolerancii a on nemá nič?
Až kým nás ekzém nerozdelí…
S mojim mužom Peťom sme sa zoznámili na byte u mojej vtedy dobrej kamarátky v júli r. 2014. Bolo to približne rok po tom, čo som sa rozhodla vysadiť kortikoidy. Už vtedy sa o mne vedelo, že som intolerantná na laktózu, ktorú som však dlhodobo nekonzumovala. Nejedla som dokonca ani žiadne mliečne či bezlaktózové výrobky, čo však nezabránilo môjmu ekzému, aby si svoju cestu hľadal von a dával o sebe vedieť.
Pokiaľ ste niekedy bojovali s ekzémom, dobre poznáte pocity, ako sa všemožne snažíte zakryť vaše ložiská. Postupne sa vám znižuje sebavedomie a najradšej by ste nosili dlhé oblečenie, aby ste zakryli pred svetom to, čo všetci vidia. Buď nosíte v kabelke zinkovú, konopnú alebo inú masť, ktorou poctivo premasťujete, aby ste schovali to, čo každému inak bije do očí.
Úprimne, inak to nebolo ani so mnou. Bolo mi nepríjemné, keď bolo leto a ja som sa zakrývala všetkým, čo mi prišlo pod ruku. Môj zvyčajný postoj bol s rukami prekríženými v lakťoch, pretože práve tam som mala ložiská. Síce som pôsobila rezervovane, ale každý ekzematik si v čase neliečeného ekzému potrebuje okolo seba vytvoriť akúsi ochrannú bariéru rezervovanosti, aby sa ho nikto nedajbože nespýtal na to, čo to má za fľaky.
Tieto skutočnosti sa podpisujú samozrejme aj na intímnom živote, kedy nasilu zhasíname svetlo, aby si naše telo partner toľko neobzeral, pretože máme pocit, že sa mu vďaka tým ložiskám nadobro sprotivíme. Pretože nám samým je nepríjemné ako vyzeráme, ale nevieme s tým v danom momente nič iné urobiť. Iba vypnúť to našťastné svetlo a užiť si spoločné chvíle potme.
Túžila som len jedno: pripadať si pred mužom, ktorého milujem krásna a atraktívna. A nielen si tak pripadať, cítiť sa tak celou svojou dušou a telom…
Problém ostáva problémom, iba keď sa nerieši
Naozaj som si myslela, že som odsúdená zakrývať svoje ložiská pred vlastným partnerom už navždy. Veď nikto mi nikdy ani len nenaznačil, že za mojim problémom stojí práve potravinová intolerancia. V apríli 2016 som sa rozhodla podstúpiť test z kvapky krvi a zistiť o sebe viac.
Mnoho ľudí si myslí, že keď si kúpia test na potravinové intolerancie, ich zdravotný problém sa lusknutím prsta sám od seba vyrieši. Na čo však nie sú pripravení je prijať zmenu a začať na sebe pracovať.
Do toho dňa sme s mojim priateľom chodili po reštauráciach, sem tam sme zavítali do McDonaldu na nejaký ten burger. Ja som z práce chodila do kantíny na obedy, kde som sa pri výbere jedla pýtala na laktózu a nič iné ma nezaujímalo.
Málokto si vie predstaviť, ako sa vám svet zrazu otočí, keď vám výsledky povedia, že máte intoleranciu na kravské, ovčie, kozie mlieko, jačmeň, pšenicu, gliadín (pšeničný proteín), vaječný bielok, žĺtok, ryžu, zemiaky, hrach, fazuľu, pomaranče, figy, slivky, aloe vera, kola orech, pivovarské kvasnice a ďalšie potraviny…
A zrazu viete, že ale veď vy máte na výber: Buď príjmete skutočnosť a zmeníte niečo vo svojom živote alebo svoju diétu budete lážo-plážo dodržiavať, ale potom budete mať lážo-plážo výsledky… To, čo zasadíte, budete neskôr žať…
Stojí mi vylúčenie 32 potravín z jedálnička za zlepšenie môjho zdravotného stavu? Rozhodne áno!
Vzoprenie sa vlastným strachom alebo pretvárame sny v realitu
Áno, od svojich detských predstáv o mužovi, čo mi bude dennodenne vyvárať som časom upustila. Skrz svoje zdanlivo limitované možnosti som sa naučila variť, ale priznávam, nikdy predtým to nebola moja priorita. Keď som si však zrazu mala vybrať medzi svojim zdravotným stavom a komplikovanejším spôsobom stravovania, mala som v tom jasno. Napriek tomu, že som už vtedy bývala v jednej domácnosti s priateľom, ktorý sa stravoval úplne inak.
Aby sa život presvedčil, či o svoje sny skutočne stojíte, pošle vám do cesty pár kamienkov, ktoré sa spočiatku javia ako neprekročiteľné balvany, napr.:
► Životného partnera, ktorý sa stravuje úplne inak než sa stravujete vy
► Reštauračné zariadenia, ktoré vám nevedia vyhovieť
► Prvotné abstinenčné príznaky po vynechaní potravín s hraničnými a zvýšenými hodnotami
► Kamarátov, ktorí si vás doberajú a smejú sa, že nič chutné neviete pripraviť
► Rodinu, ktorá ani po rokoch si nevie zapamätať na čo ste vlastne intolerantní a nechápe, aký má vaša diéta zmysel
► Vlastnú lenivosť a pohodlnosť, kedy sa vám nechce premýšľať, čo nové si navariť
Dosť dôvodov na to, to celé zabaliť a ani sa o to nepokúsiť, že?
Hovorí sa, že: Pokiaľ nejde o život, tak ide o h…. Pri zdraví sa to väčšinou potvrdzuje niekoľkonásobne a telo začíname počúvať väčšinou až vtedy, keď nám horí pod zadkom.
Ak svoje telo začnete vnímať včas a vydáte sa na cestu nového stravovania, stávate sa kapitánom vlastného života. Už nie je na vine doktor, ktorý vás lieči, už nie je na vine kuchár, ktorý nie je schopný pšeničnú múku vymeniť za tapiokový škrob. Prestávate hľadať vinníka, pretože si uvedomujete, že za svoj život ste plne zodpovední iba vy sami.
A čo si navaríte, to si doslova aj zjete… V mnohých prípadoch vám pri správnej eliminačnej diéte príznaky zmiznú ihneď, v ostatných si na výsledky počkáte. Záleží aj od toho, ako dlho ste svoje telo ignorovali a tlmili bolesť analgetikami.
Pokiaľ ste náchylní podliehať rečiam, čo si o vás kto myslí a lipnete na tom, aby ste sa za každú cenu druhým zapáčili, potravinová intolerancia je skvelou skúškou, ako sa postaviť vlastnému strachu a prekonať samých seba v plnom rozsahu.
Čo ma naučila potravinová intolerancia?
♥ Rešpektovať svoje vnútorné potreby a pocity
♥ Byť tu a teraz pre svoje telo, keď ma potrebuje
♥ Ísť si svojou vlastnou cestou napriek rečiam okolia
♥ Uvedomenie si, že každý z nás sa niečim v živote brodí, čo svojmu okoliu skrz svoje správanie zrkadlí
♥ Jedlo je dar a pri správnych informáciach vie byť liekom
♥ Podeliť sa o svoje skúsenosti, nech boli akokoľvek bolestivé a byť tak pre druhých príkladom
Dokáže potravinová intolerancia rozbiť vzťah?
Začiatky boli najťažšie, hlavne zistiť optimálne množstvo ingrediencií, ako správne jedlo zahustiť, keď nemôžem pšeničnú múku, ako jedlo správne ochutiť. Obzvlášť, keď som pred vlastným partnerom nechcela vyzerať ako jelito, čo videlo varešku iba z výkladu v Tescome 🙂
Na začiatku som si tak pripadala. Nič sa mi nedarilo… Buď som z gulášu spravila puding alebo raňajky končili v smetnom koši. Toľkokrát som to už chcela vzdať, toľkokrát som si pripadala totálne stratená, nehovoriac o slzách, ktoré som vyronila nad potravinami, ktoré stáli nekresťanské peniaze a ja som ich predtým v živote nevidela… Absolútne som s nimi nevedela pracovať…
Nikto mi nevysvetlil správny pomer v akom používať tapiokovú múku pre zahustenie gulášu alebo ako nahrádzať vajíčko pri pečení medovníkov… Ako variť a piecť bez lepku… Všetko boli pokusy a omyly, ktoré ma stáli mesačne stovky eur…
Keď som však prekonala prvotné neúspechy, ktoré sa ťahali niekoľko mesiacov, začali vznikať skvelé chutné jedlá, ktoré sme si obaja začali naplno vychutnávať a ja som si varenie vďaka nim skutočne zamilovala. Nájdete ich v mojej e-knihe Jedlo ako liek – 50+ receptov pri potravinovej intolerancii.
Už od momentu, čo som spoznala môjho muža nás spájala jedna, avšak, pre oboch dôležitá vec: milujeme kvalitne pripravené jedlá. V našej domácnosti je môj muž ten, kto väčšinou robí nákupy. Kvôli mojim potravinovým intoleranciám som ja tou hybnou silou, ktorá sa varešky chytá. Preto, keď varím, varím pre nás oboch. Rešpektujem stravovanie môjho muža, rovnako ako on rešpektuje moje potravinové intolerancie. Obaja sa však spoločne podieľame na príprave.
Rešpektujem, že neľúbi napr. cviklu, ktorú ja milujem. Prirodzene, snažím sa pri mojom štýle stravovania myslieť na nás oboch a nasilu nepodsúvam potraviny, ktoré môj muž zo slobodnej vôle netoleruje. Myslím, že aj to je hlavný dôvod, prečo si moju stravu tak vychutnáva, pretože som bola vždy nenásilným príkladom. Ukázala som, že sa dokážem postaviť na vlastné nohy a pritom sa stravovať plnohodnotne. Aj keď začiatky diéty vypovedali o inom.
Stálo ma to mnoho pokusov a omylov, vzletov a pádov, kedy som to chcela vzdať. Nikdy však nezabudnem na ten moment, ako sme po necelých dvoch mesiacoch od začatia diéty pozerali na moje ruky a obaja sme boli v nemom úžase, ako krásne sa mi ekzém stratil.
Pri intolerancii je základom vzájomná tolerancia
Nikdy sme sa vzájomne neobmedzovali a aj keď som nikdy nebola milovník coca-coly, pepsi či kofoly, môjmu partnerovi ju v žiadnom prípade nezakazujem a permanentne ju u nás doma nájdete. Mimochodom, ja sama som intolerantná na kola orech, ktorý tieto nápoje obsahujú (vďaka tomu majú tú kolovú chuť) a tým pádom, že od februára 2019 som kompletne cukor-free, nemám absolútne potrebu mu ich piť.
Samozrejme, aj mne sa občas zacnie za pocitom ísť do kvalitnej talianskej reštaurácie, kde by som si objednala pizzu. Som však intolerantná na pšeničnú múku, gliadín a pivovarské kvasnice. Posledné zmienené pochádzajú z rovnakého organizmu ako tie pekárenské, preto sa vyhýbam rôznym fermentovaným zložkám. Jediné, čo mi neškodí je prirodzený proces fermentácie napr. kváskovanie, preto mám vždy v chladničke po ruke kvások a pripravím nám z neho skvelú bezlepkovú pizzu, ktorú by ste nerozoznali od originálu.
V našej chladničke nájdete aj syry, klobásky a okrem kokosového mlieka, niekedy aj kravské mlieko. V špajze máme dokonca croissanty, chipsy, pivo alebo klasické arašidové chrumky. O pečive ani nehovorím, toho zo pšeničnej múky tu máme permanentne habadej, keďže Peťo je milovník rožkov.
Šťastní a spokojní napriek potravinovej intolerancii
Potravinová intolerancia vám dokáže rozbiť vzťah, narušiť vašu vzájomnú intimitu a sebavedomie, pokiaľ ju dlhodobo ignorujete a necháte prerásť svoje zdravotné problémy do neúnosných rozmerov. Záleží preto iba na vás, ako sa k svojmu zdravotnému problému postavíte a či svoje telo milujete natoľko, aby ste mu načúvali a boli ochotní niečo zmeniť.
Za najúžasnejšie považujem práve to, že sa cítim byť plná energie a každý deň ďakujem, že som sa chytila šance zmeniť svoj zdravotný stav. S odstupom času viem, že to malo obrovský zmysel a ja dnes môžem inšpirovať mnohých z vás, ktorý na svojej ceste iba začínate.
Pre mňa aj môjho muža je dôležité prekonať spoločne životné skúšky, vedieť sa podržať v ťažkých chvíľach a rešpektovať sa bez ohľadu na to, či niekto miluje olivy alebo neznáša cviklu, či má 32 potravinových intolerancii alebo chodieva občas na obedy do KFC, pretože tam majú skvelé kuracie krídelka.
Osobne ma veľmi teší, že môj muž sa nezľakol tejto životnej výzvy a je mi stabilným oporným pilierom a práve vďaka jeho podpore a objektívnej kritike vzniklo viac ako 50 unikátnych jedál, ktoré som s jeho pomocou vyladila do dokonalej chuti, aby som aj vám ukázala, že život má zmysel aj pri akejkoľvek potravinovej intolerancii.
Viac informácii o e-knihe nájdete v tomto odkaze>>>
Som žena, manželka, mama a certifikovaná výživová poradkyňa. Od roku 2018 pomáham ľuďom nájsť si nový spôsob stravovania pri potravinových intoleranciách.
Moja vlastná cesta zbavenia sa ekzému pomocou stravy ma inšpirovala v hľadaní hlbších súvislostí medzi jedlom, našimi emóciami a zdravotnými problémami. Z osobnej skúsenosti viem, že to nie je iba o strave, ale aj o našom vlastnom nastavení a postojoch, ktoré nás často brzdia od možnosti uzdraviť sa. Som autorka knihy Z lásky k vlastnému telu – dovoľte jedlu stať sa vaším liekom >>>, ktorá ukazuje spôsoby ako vnímať svoje telo a dopomôcť si stravou k lepšiemu spôsobu stravovania.
Dnes inšpirujem ľudí prostredníctvom môjho blogu, knihy, e-bookov, videí a poradenstva >>>. Delím sa o svoje skúsenosti, aby každý mohol dovoliť jedlu stať sa jeho liekom. ich ceste za zmenou stravovania.
