Lahodné medovníčky z dvojzrnky

Keď som dávnejšie počula o ekologicky pestovanej pšenici dvojzrnke, iba som mykla plecom a povedala som si: To určite nebude pre mňa, keďže som intolerantná na pšenicu. Vtedy som túto problematiku brala príliš instantne a povrchovo bez hlbšieho pátrania a zamýšľania sa nad rozdielmi medzi pôvodnými odrodami pšenice a súčasnou masívne pestovanou pšenicou siatou. Nie je totiž pšenica ako pšenica.

Myslím, že mnohí to berú tak, že akákoľvek pšenica je zlá kvôli lepku. Túto nálepku dostali viaceré obilniny s lepkom a svojím spôsobom neprávom. Nie je sa ale čomu diviť, že je tomu tak. Veď aj podľa viacerých tvrdení pôvodca všetkého zla pre naše telo a ten najväčší škodca pre črevo je predsa lepok.

Pokiaľ aj vy patríte k veľkým odporcom lepku, prosím zamyslite sa nad týmito otázkami a skúste si na ne odpovedať:

Aký je skutočný dôvod, že sa mu vyhýbate? Je to vaša vlastná skúsenosť alebo ste sa niekde dočítali, že lepok je škodlivý?

 

Krátka história lepku a modernej pšenice

Možno so mnou nebudete súhlasiť, ale: Potraviny samé o sebe nie sú zlé. Sú iba nosičmi informácií, ktoré do nich my ľudia ako pestovatelia vložíme. Nepochybne, samotný lepok má veľmi nízku výživovú hodnotu, ale jeho plusom je, že má skutočne výborné  technologické vlastnosti. To sa začalo využívať už dávnejšie v minulosti, obzvlášť v čase vojen, kedy sa potrebovala zdvihnúť produkcia chleba a nakŕmiť ním ľudstvo a vojakov na bojisku.

Vďaka lepku totiž cesto lepšie priľnulo – to je jedna strana mince. Tá druhá strana minca (verejnosti menej prezentovaná) je tá, že sa naše trávenie tejto skutočnosti (zvýšenému obsahu lepku) plne neprispôsobilo. Rovnako ani genetickej manipuláciiošetreniu herbicídmi modernej pšenice.

Pšenica

Zdroj: Pixabay

 

Pôvodné odrody pšenice ako napr. jednozrnka, dvojrznka, prašpalda či kamut boli a aj naďalej sú pre telo nepochybne ľahšie stráviteľné. Zároveň obsahujú nízku toxicitu lepku. Tieto kritéria však prestali vyhovovať potravinárskemu priemyslu, ktorý kládol čoraz vyššie nároky na kvantitu výrobkov z obilnín a zároveň aj veľkú produkciu pestovania pšenice. Tú práve zabezpečovalo chemické ošetrenie.

Ak by sme sa pozreli napr. iba na glyfosát, svetovo najrozšírenejší herbicíd, ktorý síce zabije všetkých škodcov, baktérie a dokonca otrávi aj včely, skúsme si ale dať do súvisu vysoký nárast celiakie, alergie na pšenicu, či non-celiakálnej intolerancie a mnohé gastrointestinálne problémy spojené s konzumáciou lepku pri využití tohto herbicídu na našom trhu.

 

Málokomu sa zapne kontrolka, keď prechádza v obchode okolo ,,čerstvo upečeného" chrumkavého pečiva, že aj tam by mohla byť z veľkej časti použitá pšenica ošetrená herbicídmi.

 

Staré (pôvodné) odrody je totiž možné pestovať výhradne bez chemického ošetrenia. Ich produkcia preto nie je masívna ako pri produktoch z modernej pšenice. Práve táto skutočnosť staré odrody na istý čas zdiskreditovala a vyradila z predajných pultov. A tak sa začala šľachtiť (geneticky upravovať) moderná pšenica. Tá sa zmenila aj počtom chromozómov.

Zvýšil sa tým pádom aj obsah lepku, ktorý okrem svojich technologických vlastností slúži aj ako nosič rôznych herbicídov. Práve chemické ošetrenie spúšťa v našich telách rôzne imunitné reakcie a aj tvorbu protilátok (IgG, IgE, IgA). Bližšie sa tejto problematike venujem vo svojej knihe Z lásky k vlastnému telu – dovoľte jedlu stať sa vaším liekom.

 

 

Lepok a dvojzrnka

Ak by sme sa ale vrátili k lepku, zistili by sme, že skutočne nie je lepok ako lepok. Je viacero druhov gliadínu (pšeničného proteínu), ktorý je genetickým kódom pšenice. V jednej štúdií sa zistilo, že zápal čreva sprostredkovaný T-bunkami, je najviac spôsobený fragmentom škodlivého gliadínu, ktorý je kódovaný práve v modernej pšenici.

Tento problematický gliadín sa ale nenachádza v starých pôvodných odrodách, akými sú napr. vyššie spomínaný kamut, jednozrnka či dvojzrnka. Preto sú pôvodné odrody vhodné aj pri intolerancií na bežnú siatu pšenicu. Táto štúdia navyše dospela k záveru, že staré odrody majú nízku alebo žiadnu úroveň škodlivých proteínov lepku.

 

Ako tieto skutočnosti súvisia práve s dvojzrnkou?

Dvojzrnka patrí k starým odrodám pšenice a preto je jej proteínové zloženie vo veľkej miere dobre tolerované u ľudí, ktorým inak lepok škodí a majú skutočne silné intolerancie na problematické obilniny s lepkom. Túto skutočnosť je, samozrejme, ideálne si odsledovať na sebe. Ja som príkladom, že napriek silnej intolerancii na modernú pšenicu, mi staré odrody neškodia. Prvé 3 roky som totiž držala veľmi prísnu eliminačnú diétu, ktorú, samozrejme, držím aj naďalej. Postupne som sa prepracovala k múke a produktom z dvojzrnky, ktorá mi svojou chuťou veľmi vyhovuje.

Inšpirovalo ma to v poslednom čase k príprave rôznych tradičných receptov, akými sú napr. medovníky.

 

Medovníky

Medovníky z ekologicky pestovanej pšenice dvojzrnky

Na 3 plechy medovníkov budete potrebovať:

  • 500 g hladkej múky z dvojzrnky
  • 200 g alsan masla
  • 10 PL medu
  • 2 PL psýllia + 100 ml vody
  • 8g kypriaceho prášku
  • 1 ČL sódy bikarbóny
  • 1 a 1/2 ČL pernikového korenia
  • 1 ČL mletej Cejlon škorice
Nezabudnite múku na posypanie pracovnej dosky, ja som použila opäť hladkú múku z dvojzrnky od Prazrnko.

Zmes na potretie medovníkov:

  • 20 g masla Alsan
  • 0,5 dcl kokosového mlieka
  • 0,04 dcl a PL medu

 

Postup:

100 ml vody zmiešame s 2 PL psýllia a necháme napučať, pokým sa nám vytvorí gél.
V mise zmiešame všetky suché ingrediencie (múku, mletú škoricu, perníkové korenie, kypriaci prášok, sódu bikarbónu). Keď máme všetko dôkladne premiešané, pridáme napučané psýllium, roztopené maslo a med. Vypracujeme kompaktné cesto a snažíme sa ho celé nezjesť 🙂
Zabalíme ho do potravinárskej fólie a necháme odležať v chladničke aspoň 12 hodín (ideálne cez noc).
Na druhý deň cesto z chladničky vytiahneme a necháme ho zabalené, aby nám neobschlo a získalo izbovú teplotu. Rozdelíme ho na štyri časti. Prvú časť dáme na múkou posypanú dosku a vyvaľkáme ho na hrúbku 0,7 cm. Rúru predhrejeme na 170°C.
Príprava medovníkov

Príprava medovníkov

 

Vykrajovanie medovníkov

Vykrajovanie medovníkov

TIP

Aby sa vám cesto pri valkaní netrhalo, odporúčam si na celú šírku cesta (teda medzi cesto a valček) rozprestrieť potravinársku fóliu.

 

Vykrojené medovníky uložíme na plech vystlaný papierom na pečenie. Tesne pred pečením ich potrieme pripravenou zmenou z masla Alsan, kokosového mlieka a medu.

Pečieme maximálne 10 minút.

Po vytiahnutí ich opäť potrieme touto zmesou (získajú tak pekný lesk).

Upečené medovníky

Hotové medovníky

Ako uchovať medovníčky mäkké

Ja som medovníčky uchovávala v plastovej nádobe a aj po týždni boli stále mäkkučké ako v prvý deň.

 
Ak sa predsa len obávate pšenice dvojzrnky, v mojom eBooku s viac ako 50 receptami pri potravinovej intolerancií nájdete recept na bezlepkové džemom zlepované medovníčky 🙂

Chcem vedieť viac
Som žena, ktorá sa rozhodla zobrať zdravie do svojich rúk a zbaviť sa zdravotných problémov pomocou stravy. Už viac ako dva roky nahrádzam potraviny, ktoré mi škodia. Mojou vášňou je varenie, vymýšľanie nových receptov pre ľudí, ktorí trpia potravinovými intoleranciami a alergiami. Som autorka eBookov: Zatočte s potravinovou intoleranciou - Nahraďte stravu, ktorá vám škodí a zbavte sa zdravotných problémov >>, Zbavená ekzému pomocou stravy a Ako variť a piecť bez lepku. >> Vďaka mojim skúsenostiam sa naučíte variť a nahrádzať potraviny, ktoré Vám spôsobujú ťažkosti a hlavne si vysvetlíme, čo čím nahrádzať, aby ste si svoje jedlá vedeli naozaj vychutnať. Viac o mne si prečítate tu >>
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.