Možno aj na vás v poslednom čase kričia rôzne pojmy ako histamínová intolerancia, potravinová intolerancia, cukorfree, sugarfree diéta. Mnoho ľudí je presvedčených, že sa jedná o novodobý trend vymyslených chorôb a módnych spôsobov stravovania, ktoré majú zdravotnú príčinu niekde inde a skepticky sa pozerajú na histamínikov ako paradajkovú polievku menia za zeleninový vývar kvôli vysokému obsahu histamínu v paradajkách.
Ak mám byť úprimná, donedávna som aj ja bola skeptická voči histamínovej intolerancii, pretože mi prišlo pritiahnuté za vlasy, že človek vlastne nemôže nič jesť a z toho malého množstva jedál mu vlastne škodí cez 50% skonzumovaného množstva. Prišlo mi to horšie ako moja potravinová intolerancia, až kým som nezačala príznaky histamínovej intolerancie pozorovať sama na sebe.
Naozaj som nečakala, že sa mi ložiská napriek mojej diéte vytvoria na nohe, kde som ich nikdy predtým nemávala. Prirodzene, zo začiatku som tomu nevenovala veľkú pozornosť, najmä po tom, čo som bola po chorobe. Po jedle som však cítila svrbivý pocit na holeni oboch nôh a zbystrela som až vtedy, keď sa mi ložiská začali rozširovať.
Mnoho lekárov by ma teraz ukrižovalo, ale pokiaľ ste čítali môj článok o hrozbách potratu pri bezlepkovej diéte, verím, že pre mňa nájdete pochopenie. Áno, kamarát google mi poslúžil skvele na to, aby som sa dočítala o histamínovej intolerancii viac. Avšak protichodné tvrdenia internetu, kde jedna webová stránka negovala vyjadrenie o povolených potravinách ďalšej stránky som začala mať chaos, čo vlastne má človek jesť? Naozaj len vyprážaný vzduch?
Prepadlo ma zúfalstvo, frustrácia, začala som si teda zapisovať, po akých potravinách sa mi príznaky horšia: alkohol, káva, sušené ovocie, med, agáve sirup, čokoláda, pomelo, citróny a i. Ale čo je príčinou, na to mi už odpoveď internet nedal.
Candida, tichý parazit žijúci v našich telách
Moja známa, s ktorou rozoberáme všakovaké zdravotné témy mi hovorí: ,,Dagi a nemáš náhodou candidu?”
,,No mám, ale už je to lepšie. To akože mi chceš povedať, že cukor je príčinou týchto ložísk?” – pýtala som sa nechápavo.
,,Možné to je, zožeň si knihu od Janusa o Candide. Tam sa dozvieš veľmi užitočné informácie.”
Nejem pšenicu, mlieko, vajíčka, hrach, fazuľu a iné bežné veci a teraz mám prestať jesť ešte aj cukor? Môj život v tom momente prestal mať zmysel. Ako budem piecť? Ako budem variť? Čo vlastne budem variť?! Bez cukru?!?
Prestala som racionálne uvažovať, ale to sa v tom momente ani nedalo. Zaliala ma úzkosť a pocit beznádeje. Veď to už nič nebudem jesť. Napriek tomu, že od 1.1.2019 sa vyhýbam aj trstinovému cukru, ale nie jeho náhradám, trvalo mi dlhšie, kým som sa z prvotného šoku otriasla. Knihu som si nakoniec kúpila a začítala sa do stránok, ktoré detailne popisovali môj problém.
Na začiatok by som napísala, že Dr. Janus pracoval ako pediater vo vojenskom a civilnom zdravotníctve. Od roku 1994 sa venuje prírodnej medicíne, správnej strave a homeopatii. Svoje znalosti alternatívnej medicíny a skúsenosti z odboru pediatrie ho inšpirovali k napísaniu jeho knihy Nebuď potravou pro houbu candida.
Dr. Janus v knihe popisuje najčastejšie a zjavne spolu nesúvisiace príznaky candidy: poruchy trávenia, chronicky únavový syndróm, kožné alergie a alergie na určité potraviny, depresie, suchý kašeľ, zápal kĺbov a i.
Zmieňuje vo svojej knihe, že každý z nás v sebe má hubu candida, ktorá je súčasťou prirodzenej mikroflóry čriev človeka. Pokiaľ sú v čreve vhodné podmienky, zápasia črevné mikroorganizmy neustále o prístup k potrave, čo vedie k udržaniu rovnováhy medzi nimi. Stačí však väčšia dávka príjmu jednoduchých cukrov v hrubom čreve alebo jedna tabletka antibiotika a dochádza k porušeniu rovnováhy v prospech kvasinky.
Aby som si bola na istom, podstúpila som test, kde sa mi potvrdila zvýšená hodnota IgA a IgG protilátok candidy. Nezostávalo mi nič iné, iba sa vydať na boj s neistým koncom.
Za hranicami sladkého života
Pri čítaní Janusovej knihy som si uvedomila, že aj potravinové intolerancie môžu mať jedného spoločného menovateľa a môžu byť tiež len príznakom premnoženia huby candida. Rozhodla som sa preto vysadiť akékoľvek náhrady za cukor ako med, agáve sirup a urobiť všetko preto, aby sa môj stav zlepšil.
Po prvom dni, kedy som zo sacharidov mala iba jablko sa mi diéta nezdala náročná. Ovsené vločky bez cukru len tak s vodou boli zo začiatku zvláštne, ale po piatej lyžičke som si začala uvedomovať prirodzenú sladkosť potravín. Šla som podľa Janusovej knihy, kde písal, že prvé mesiace je ideálne ovocie z jedálnička úplne vysadiť. To som však ešte nevedela, čo prinesú ďalšie dni. Keďže candida miluje škroby, jednoduché cukry a biele pečivo, musela som sa zaobísť aj bez škrobov.
2. deň
Žiadna chuť na sladké nebola, doma som mala ovocie, na ktoré som sa ani nepozrela. Opäť mi urobili službu ovsené vločky zaliate vriacou vodou.
3. deň
Chuť na sladké bola veľmi nízka, začala som pociťovať veľké hlady a váha išla dole, o čo mi prirodzene, v tejto diéte vôbec nešlo.
4. deň
Prišla silná kríza, kedy som sa nevedela na nič sústrediť. V hlave som mala iba silnú chuť dať si čokoládu, alebo kávu s veľkým množstvom cukru a tá myšlienka sa nedala prekryť ovsenými vločkami ani iným jedlom. Vnútorne som trpela. Prišiel na mňa absťák, ale taký, že som mala pocit beznádeje, že môj život nemá absolútne zmysel. Pripadala som si ako bezvýznamná figúrka, ktorá nie je ničoho schopná. Vstala som od počítača a začala som umývať okná, aby som aspoň niečo produktívne za deň urobila.
Neviem ani ako, ale ten deň som prežila a bola som vďačná, že skončil.
Ďalší deň už bol o čosi lepší, ale cítila som, ako moja váha klesá a ja nemám energiu. Mala som pocit, že som na hranici podvýživy, preto som si dala aspoň jedno jablko. Panebože, tá sladká chuť bola nezabudnuteľná. Energia mi rázom stúpla.
Pokúšala som sa aj ďalšie dni byť bez ovocia a svoju kúru som doplnila prípravkami a vitamínmi, ktoré Janus vo svojej knihe popisuje. Zistila som však, že bez ovocia, aspoň jedného jablka denne, to nezvládam. Túto protiparazitnú kúru spolu s prípravkami a nízkym príjmom sacharidov je potrebné držať 6-9 mesiacov a ja som nevládala po pár dňoch.
Miestami, keď som šla na nákup som mala pocit, že nedokážem spraviť ani krok. Mala som pocit ťažkých nôh, cítila som kĺby, vyčerpanosť a moje predsavzatie začať behávať sa rozplynulo rýchlejšie ako chuť na sladké. Tá ma prenasledovala takmer všade a prenasleduje ma dodnes.
Mozog aj telo boli totiž dlhé roky naučené pýtať si svoju dávku cukru. Pokiaľ som teda chcela udržať si príliv energie a zároveň normálne fungovať a žiť udržateľným cukorfree režimom, potrebovala som aspoň 1 ovocie denne.
Droga, ktorá sa toleruje
Málokedy si to viacerí z nás dokážeme priznať a v našej spoločnosti sa o tom zákonite nehovorí, ale cukor je droga, ktorej závislosť je o to ľahšia, pretože sa toleruje. Pre mňa samú skúsenosť byť bez cukru bola tou najbolestnejšou a súčasne najúžasnejšou skúsenosťou, ktorú som mohla absolvovať. Vďaka tomu, že som vysadila cukor, med a iné sladidlá sa mi vyčistili chute a musím uznať, že som zostala citlivá aj voči pachom.
Už sú to 3 týždne, čo som úplne cukorfree bez sladidiel s výnimkou ovocia, ktoré si aspoň raz denne doprajem. Zistila som, že boj s Candidou je behom na dlhé trate a preto, aby som ho nevzdala som sa rozhodla počúvať vlastné telo a dopriať mu energiu, ktorú mu pre potravinové intolerancie z iných surovín nemôžem dať.
Nikdy mi nerobilo problém vysadiť mlieko, lepok alebo vajíčko, zemiaky či ryžu. Problém prišiel, až keď sa jednalo o cukor.
Je pre mňa dnes už otázne a na pováženie, či je skutočne výhra odmeňovať deti sladkosťami? Na materstvo sa chystám čoskoro a viem, že ako sa ľudia pozerajú na tých, ktorí si razia vlastnú cestu. Viem však aj to, že slovo iba učí, ale príklad vychováva a pokiaľ chcem zmenu pre generáciu, čo príde po mne, musím začať sama od seba.
Po týchto 3 týždňoch som však zistila, že varenie bez cukru je viac než len chutné a každý deň ma napadajú nové recepty, ktoré si ani nestíham zapisovať a pokiaľ ma sledujete na Instagrame, všimli ste si moje rôzne cukorfree experimenty. Je mnoho prirodzených spôsobov ako využiť iba sladkosť ovocia bez toho, aby som siahla po čokoláde.
Na záver by som ešte dodala, že absolútne neodsudzujem ľudí, ktorí cukor jedia a svojím spôsobom ich aj chápem. Rešpektujem každého názor, rovnako ako rešpektujem vlastné presvedčenie, že každý sme si zodpovedný za svoje telo a aj za to, čo do neho dávame.
Som žena, manželka, mama a certifikovaná výživová poradkyňa. Od roku 2018 pomáham ľuďom nájsť si nový spôsob stravovania pri potravinových intoleranciách.
Moja vlastná cesta zbavenia sa ekzému pomocou stravy ma inšpirovala v hľadaní hlbších súvislostí medzi jedlom, našimi emóciami a zdravotnými problémami. Z osobnej skúsenosti viem, že to nie je iba o strave, ale aj o našom vlastnom nastavení a postojoch, ktoré nás často brzdia od možnosti uzdraviť sa. Som autorka knihy Z lásky k vlastnému telu – dovoľte jedlu stať sa vaším liekom >>>, ktorá ukazuje spôsoby ako vnímať svoje telo a dopomôcť si stravou k lepšiemu spôsobu stravovania.
Dnes inšpirujem ľudí prostredníctvom môjho blogu, knihy, e-bookov, videí a poradenstva >>>. Delím sa o svoje skúsenosti, aby každý mohol dovoliť jedlu stať sa jeho liekom. ich ceste za zmenou stravovania.
